V rámci pravidelného seriálu o hybridných hrozbách sa v tretej kapitole zameriame na to, ako nás štát chráni pred škodlivým vplyvom dezinformácií a nepriateľskej propagandy.
Zraniteľnosti zistené v hĺbkovej analýze hybridných hrozieb, ktorú publikovalo Ministerstvo vnútra v roku 2023, zostali nevyriešené, pričom niektoré z nich považujeme za neaktuálne. Zároveň nebolo zaznamenané ani minimálne úsilie zo strany súčasnej vlády SR venovať náležitú pozornosť dezinformáciám a propagande, napriek ich závažnému dopadu na slovenskú spoločnosť. Naopak, dezinformácie a propaganda sú na Slovensku často zneužívané ako nástroj politického boja. Takéto aktivity legitimizujú šíriteľov dezinformácií, umožňujú prenikanie škodlivého obsahu do verejnej diskusie a prispievajú k väčšej polarizácii a posunu spoločnosti smerom k extrémom.
Významné nedostatky v oblasti dezinformácií a propagandy na Slovensku:
Slovensko je výrazne zraniteľné voči dezinformáciám a nepriateľskej propagande, štát túto problematiku rieši minimálne. Súčasný stav umožňuje masívne zneužívanie nepriateľskými hybridnými aktérmi za účelom ovplyvňovania politického vývoja a zahranično-politického ukotvenia Slovenska.
A. Čo môžu spôsobiť dezinformácie a propaganda?
Nekritické prijímanie dezinformácií a podliehanie nepriateľskej propagande má významné negatívne dôsledky na celú občiansku spoločnosť, ako aj fungovanie štátu. Klamlivé správy a propaganda môžu ovplyvňovať politiku, sociálnu kohéziu, verejné zdravie, dôveru v štátne inštitúcie a dokonca výrazne prispieť k zmene zahraničnopolitického ukotvenia krajiny. Tieto nástroje hybridného pôsobenia sú často využívané na oslabenie protivníka bez priamej vojenskej konfrontácie.
Škodlivý obsah sa najčastejšie šíri na sociálnych sieťach, ktorých algoritmy preferujú kontroverzný obsah s potenciálom vyvolať emócie a zvýšiť interakcie publika. Dezinformácie a propaganda sa tak môžu stať atraktívnou marketingovou komoditou, ktorá dokáže relatívne rýchlo a za nízke náklady osloviť veľkú časť populácie.
Výsledkom účinného pôsobenia dezinformácií a propagandy môže byť:
B. Prípady dezinformačných kampaní v zahraničí
Európske krajiny často čelia dezinformačným kampaniam a propagande. Tieto kampane prevažne vychádzajú z ruských alebo proruských zdrojov, ktoré využívajú sociálne siete na ich šírenie. Tu je niekoľko príkladov dezinformácií šírených na sociálnych sieťach v zahraničí:
Ukrajina
Dezinformačné kampane o Ukrajine sa začali šíriť v roku 2014, už od úvodných fáz ruskej agresie. Verejná databáza EUvsDisinfo eviduje 9500 naratívov o Ukrajine z viac než 17 000. Príkladom je ruský naratív o upálení 42 proruských aktivistov v Odesse z roku 2014. Ruské médiá ju opisujú ako masaker spôsobený ukrajinskými nacistami, hoci podľa viacerých zdrojov nie je z tejto udalosti možné jednoznačne obviniť ani jednu zo zúčastnených strán.
Zásadná dezinformačná kampaň na medzinárodnej úrovni predchádzala aj eskalácii konfliktu v roku 2022. Jej najčastejšie naratívy zahŕňali snahy o vykreslenie NATO ako agresora, označovanie ukrajinskej vlády ako nacistickej či masívne šírené naratívy o genocíde ruskojazyčných civilistov na východe Ukrajiny. Obdobné dezinformácie boli v kontexte konfliktu a ruského hybridného pôsobenia zárodkom polarizácie mnohých demokratických spoločností.
Riaditeľ ukrajinského Centra boja proti dezinformáciám popísal v rozhovore ruskú psychologickú kampaň v Charkove z apríla 2024, ktorej súčasťou bolo šírenie dezinformácií s cieľom vyvolať neistotu medzi obyvateľmi. Obyvateľom mali byť masovo rozposielané podvodné SMS správy, ktoré ich urgovali, aby opustili mesto z dôvodu hroziaceho obkľúčenia ruskými vojskami. Správy obsahovali aj falošnú mapu evakuačných ciest s podvodne umiestneným logom oficiálnej štátnej inštitúcie. Dáta naznačujú, že kampaň prebiehala v súčinnosti s prebiehajúcimi ruskými vojenskými operáciami v tejto oblasti.
Európska únia
Okrem prípadu Voice of Europe, spomenutom v predchádzajúcej kapitole, je EÚ častým cieľom nepriateľských zahraničných aktérov. V septembri 2022 EU DisinfoLab odhalila vplyvovú operáciu „Doppelganger“, ktorá zasiahla viaceré európske krajiny. Na rozšírenie dezinformačných naratívov aktéri použili stránky umelo vytvorené na tento účel, rovnako ako aj weby podobajúce sa na autentické médiá. Tieto stránky masovo šírili proruské dezinformácie, najmä o vojne na Ukrajine. Organizátori využili tieto podvodné weby a amplifikovali ich na sociálnych sieťach, čím zavádzali čitateľov, a tak ovplyvňovali verejnú mienku v EÚ.
Spoločnosť META atribuovala časť reklám na podvodné „klony“ skutočných médií dvom ruským firmám, na ktoré EÚ neskôr uvalila sankcie. Následne sa objavili „Doppelganger“ stránky zamerané na publikum v USA, na čo reagovali americké úrady vypnutím desiatok domén v septembri 2024. Operáciu Doppelganger americké úrady oficiálne označili za zahraničnú kampaň škodlivého vplyvu riadenú ruskou vládou. Portál investigace.cz publikoval články o technickej infraštruktúre operácie ‚Doppelganger‘ a jej presahu do Českej republiky.
NATO
Medzinárodné organizácie, vrátane NATO, sú častým cieľom dezinformačných kampaní. NATO na svojom webe zriadilo sekciu „Setting the record straight“ na vyvracanie najčastejších dezinformácií. Mnohé naratívy vykresľujú Rusko ako ohrozené expanziou NATO, ktorú označujú za ‚obkľúčenie‘. Prijatie Fínska a Švédska opäť oživilo tento naratív. Pred samotným podaním žiadostí o členstvo čelili obe krajiny dezinformačným kampaniam na zníženie podpory medzi domácou populáciou a spojencami. Švédsko čelilo dezinformáciám spojeným s Tureckom, pričom Švédsko bolo vykreslené ako islamofóbne. Vo Fínsku sa po prijatí členstva objavili nepravdivé informácie o ekonomickom úpadku.
Populárnymi pre dezinformačné kampane sú aj vojenské cvičenia, ktoré bývajú opisované ako prejavy agresie NATO a zjavná príprava na ostrý konflikt s Ruskom. Príkladom je májové cvičenie Steadfast Defender 2024, ktoré bolo v ruskom informačnom priestore vykreslené ako nástroj hybridnej vojny západu. Výskum think tanku Debunk.org z júla 2020 ukázal, že dezinformačné aktivity pred cvičeniami sú plánované dlhodobo. Pri cvičení Defender Europe 2020 sa prvé zmienky objavili v septembri 2019, pričom počet článkov rástol s blížiacim sa termínom cvičenia.
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska
Výsledok referenda o členstve Spojeného kráľovstva v EÚ v roku 2016 bol zásadne ovplyvnený šírením dezinformácií a propagandy. Podľa britského denníka The Independent jedným z najvýraznejších naratívov, ktoré zohrali ústrednú rolu počas kampane za Brexit, boli informácie o sume 350 miliónov libier týždenne, ktorá mala ísť do britského zdravotníctva, čo sa ukázalo ako nepravdivé. Okrem toho kampaň za odchod z EÚ sľubovala jednoduché obchodné dohody a rozširovala strach z masovej migrácie, napríklad z Turecka, čo sa tiež ukázalo ako nepodložené.
Manipuláciu britského referenda potvrdil aj Výbor pre zahraničné vzťahy Senátu USA, ktorý vo svojej správe pripísal snahy o ovplyvňovanie výsledkov Rusku. Táto správa okrem iného spomína aj skutočnosť, že napriek deklarácii neutrálneho postoja Ruska voči referendu, anglické verzie ruských médií ako RT alebo Sputnik disproporčne propagovali jednostranný pro-brexitový postoj voči referendu.
Podobne aj správa Dolnej snemovne Spojeného kráľovstva potvrdzuje zapojenie týchto ruských médií. Správa uvádza, že medzi januárom a júnom 2016, RT a Sputnik publikovali spolu 261 článkov o vystúpení z EÚ. Tieto médiá mali významný dosah aj na platforme X, ktorý prekonal aj oficiálne kampane za Brexit. Výskumníci z City University of London skúmali na platforme X vyše 13 000 účtov, ktoré boli krátko po referende deaktivované. To naznačuje využívanie botov s cieľom vytvoriť falošný dojem podpory pre kampaň za odchod z EÚ, čo je praktika známa ako astroturfing.
C. Aký je stav na Slovensku?
Podľa prieskumov získava viac ako polovica Slovákov informácie o dianí doma a v zahraničí práve zo sociálnych médií. Postupný nárast ich dôležitosti ako nástroja na získanie prehľadu o aktuálnom dianí predstavuje prirodzený, no v kontexte vysokej náchylnosti obyvateľstva veriť konšpiračným teóriám najmä rizikový jav. Napriek tomu 76% obyvateľov Slovenska vníma dezinformácie ako hrozbu pre bezpečnosť štátu. Výnimkou sú voliči niektorých strán súčasnej vládnej koalície, ktorí podľa prieskumu považujú dezinformácie za hrozbu v podstatne menšej miere.
V slovenskom prostredí je dominantným priestorom na šírenie dezinformačného obsahu a propagandy platforma Telegram, ktorá dlhodobo umožňuje neregulované šírenie takéhoto obsahu. Objavujú sa indície, že táto situácia by sa mohla zmeniť, keďže platforma Telegram, po zadržaní jej zakladateľa Pavla Durova v septembri 2024, aktualizovala svoje pravidlá používania, v ktorých po novom umožňuje zdieľať informácie so štátnymi úradmi v prípade protiprávneho konania.
Problém šírenia dezinformácií sa na Slovensku v posledných rokoch výrazne prejavil najmä v súvislosti s pandémiou COVID-19 a konfliktom na Ukrajine. Rýchly nástup zdravotníckej krízy, sprevádzaný chaotickou komunikáciou vládnych predstaviteľov, prehĺbil neistotu v spoločnosti, čo dezinformační aktéri využili na posilnenie nedôvery voči vláde, inštitúciám a zdravotníckym opatreniam. Spoločnosť bola silno polarizovaná, čo sa prejavilo odporom voči noseniu rúšok, vakcinácii a dokonca verbálnymi či fyzickými útokmi na lekárov a vedcov.
Po vypuknutí konfliktu na Ukrajine vo februári 2022 došlo k zintenzívneniu aktivít proruského dezinformačného ekosystému, ktorý na Slovensku funguje bez výraznej pozornosti štátu už minimálne od roku 2014. Náš prehľad o indikátoroch hybridných hrozieb ukazuje, že silná ruská propaganda stále dominuje slovenskému online priestoru. Štátne inštitúcie problematiku neriešia dostatočne aktívne, čo je zhoršené absenciou právnych nástrojov na postihovanie šíriteľov dezinformácií, nedostatočnými kapacitami určenými na boj proti hybridným hrozbám, ako aj celkovým nepochopením problematiky vedením štátu.
Alarmujúci stav problematiky dezinformácií a propagandy na Slovensku podčiarkuje zlaďovanie dezinformačnej scény s niektorými politikmi vládnych strán. Za zmienku stoja aj verejné vyjadrenia súčasných predstaviteľov štátu, v ktorých bola opakovane zaznamenaná otvorená legitimizácia naratívov ruskej propagandy pred domácim publikom, napriek protichodným vyhláseniam v zahraničí. V období pred predčasnými parlamentnými voľbami 2023 bola zaznamenaná harmonizácia politickej a dezinformačnej scény, tá dokonca v istej miere pokračovala aj po nástupe novej vlády k moci. Podľa analýzy ministerstva vnútra boli v predvolebnom období najvýraznejšie šírené dezinformácie poškodzujúce súčasnú opozičnú stranu, ktorá mohla podľa predvolebných prieskumov získať v parlamentných voľbách v roku 2023 najviac hlasov. Po vytvorení vlády získali viacerí aktéri slovenskej dezinformačnej scény vysoké štátne funkcie, napríklad vo vedení ministerstva kultúry. Zároveň aj naďalej pokračovala zo strany vládnych predstaviteľov nebezpečná legitimizácia dezinformačných aktérov a takzvaných alternatívnych médií.
Nebezpečnú politizáciu témy dezinformácií potvrdzuje aj prístup vlády smerom dovnútra jednotlivých štátnych inštitúcií. Kým v roku 2022 napríklad orgány štátu komplexne zdokumentovali a reagovali na ruskú informačnú operáciu na našom území, po predčasných voľbách boli kapacity verejnej správy v boji proti dezinformáciám a propagande paralyzované. Samotná degradácia kapacít štátu a útoky proti odborníkom v tejto oblasti boli paradoxne tiež založené na politicky zneužitej dezinformácii. Štandardizácia dezinformácií, propagandy a jej šíriteľov ako nástroja politického boja viedla k bagatelizácii celej problematiky a doviedla Slovensko do stavu vysokej zraniteľnosti voči škodlivému informačnému pôsobeniu.
D. Ako štát realizoval opatrenia, ktoré si sám určil?
Nasledovná tabuľka uvádza opatrenia z verejnej verzie analýzy zraniteľností a ich vyhodnotenie, založené výhradne na informáciách z dostupných otvorených zdrojov.
| Zhodnotenie stavu za rok 2024 |
| Opatrenie: Prijať novelu zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorá by v oprávnených prípadoch umožnila blokovanie webov s prepojením na hybridného aktéra. Vyhodnotenie: NEREALIZOVANÉ Hoci bola právna úprava prijímaná pôvodne s dobrým úmyslom zabrániť šíreniu propagandy Ruska na Slovensku, ktoré v tom čase napadlo Ukrajinu, opatrenia prijaté v tejto oblasti v roku 2022 boli neefektívne a kontroverzné. Právna úprava stratila účinnosť a nebola predĺžená ani do septembra 2022.Podľa analýzy MV SR, zablokovanie webov spôsobilo presun istej časti užívateľov na aplikáciu Telegram. Po skončení blokovania webov sa návštevnosť týchto webov vrátila na pôvodnú úroveň. Preto analýza hodnotí dopad blokovania ako neúspech. Na prijatie potrebnej legislatívy neexistuje v súčasnosti na Slovensku politický konsenzus, preto sa jej prijatie momentálne javí ako nereálne. |
Opatrenie: Zvážiť zmenu kompetenčného zákona s cieľom určiť subjekt primárne zodpovedný za koordináciu boja proti dezinformáciám. Vyhodnotenie: NEREALIZOVANÉ V zákone č. 575/2001 (tzv. kompetenčný zákon) absentuje vymedzenie primárnej zodpovednosti za koordináciu boja proti dezinformáciám. Čiastkové určenie zodpovednosti je možné badať v koncepčných dokumentoch, ako napríklad Koncepcia strategickej komunikácie z roku 2024 alebo v návrhu Stratégie Slovenskej republiky pre riešenie problematiky hybridného pôsobenia, ktorá ale doposiaľ nebola schválená vládou SR. Hoci sú niektoré koncepčné dokumenty formálne schválené, nemajú legislatívnu váhu, v praxi sa aplikujú len v obmedzenej miere a často sa menia po voľbách. |
E. Ako dosiahnuť pozitívnu zmenu?
Keďže dezinformácie sú v súčasnosti jedným z hlavných nástrojov, ktorý má ďalekosiahle a zásadné dôsledky pre politický vývoj a polarizáciu spoločnosti, je potrebné riešiť túto problematiku s vysokým stupňom urgentnosti. Uvedomujeme si však, že momentálne chýba politická vôľa akokoľvek riešiť túto problematiku, dokonca sa dezinformácie a propaganda využívajú na získavanie politického prospechu. Aj napriek tomu však z dôvodu zvyšovania povedomia spoločnosti uvádzame návrhy opatrení, implementáciou ktorých by došlo k zvýšeniu odolnosti Slovenska v tejto oblasti.
Štátnej správe dôrazne odporúčame:
Analýzu v pdf nájdete tu.