V rámci pravidelného seriálu o hybridných hrozbách sa v prvej kapitole zameriame na to, ako má SR vybudované štruktúry na boj proti hybridným hrozbám.
Slovensko v súčasnosti nemá efektívny systém na zabezpečenie strategickej komunikácie a boja proti hybridným hrozbám. Aj v predchádzajúcich rokoch úsilie o vybudovanie takéhoto systému na Slovensku bolo skôr v deklaratívnej rovine. Vzhľadom k závažnosti hrozieb štát túto problematiku riešil nedostatočne. Situácia sa výrazne zhoršila po parlamentných voľbách v roku 2023, keď súčasná vláda oslabila zložky štátu, ktoré sa zaoberali problematikou strategickej komunikácie a hybridných hrozieb, značne obmedzila celospoločenský prístup k budovaniu odolnosti, a tým celkovo degradovala riešenie tejto bezpečnostnej problematiky.
Súčasný stav ponecháva krajinu bezprecedentne zraniteľnú voči riziku možného hybridného pôsobenia zahraničných aktérov.
Hlavné dôvody zhoršenia stavu:
došlo k zásadnému zníženiu kapacít a spôsobilostí špecializovaných útvarov,
nebol vytvorený koordinačný mechanizmus alebo platforma na praktickú a operatívnu koordináciu útvarov na boj proti hybridným hrozbám,
nedošlo k legislatívnemu zadefinovaniu kompetencií a určeniu hlavného koordinátora pre boj s hybridnými hrozbami,
nie je zabezpečená nadstraníckosť systému strategickej komunikácie a boja proti hybridným hrozbám, dochádza k nepochopeniu problematiky a jej závažnosti zo strany politikov.
A. Ako má vyzerať efektívny systém boja proti hybridným hrozbám?
Bezpečnostná situácia v Európe sa výrazne zhoršila, najmä od anexie Krymu Ruskou federáciou v roku 2014. Táto zmena priniesla pre európske krajiny urgentnú výzvu čeliť hybridným aktivitám nepriateľských aktérov. EÚ označila boj proti hybridným hrozbám za jednu z najväčších výziev, a preto už v roku 2016 prijala Spoločný rámec pre boj proti hybridným hrozbám.
Z príkladov dobrej praxe krajín, ktoré čelia hybridným hrozbám vyplýva, že aby štát vedel koordinovane a úspešne odolávať hybridným hrozbám a zabezpečovať efektívnu strategickú komunikáciu, je nevyhnutné aby:
systém boja proti hybridným hrozbám bol nadstranícky, nezávislý od zmeny vlády, aby bola zabezpečená jeho stabilita a dlhodobá udržateľnosť,
riešenie problematiky bolo podporené legislatívou a koncepčnými dokumentmi,
bol určený koordinátor dlhodobých aktivít, ako aj konkrétnej reakcie štátu na hybridné pôsobenie,
boli k dispozícii odborné kapacity, bolo zabezpečené ich vzdelávanie a financovanie,
špecializované útvary mali k dispozícii efektívne analytické a komunikačné nástroje na systematický zber, vyhodnocovanie a zdieľanie informácií.
V prípade, ak štát nebude disponovať takýmto systémom, nebude schopný včas zachytiť indikátory o hybridnom pôsobení, analyzovať ich v súvislostiach a adekvátne reagovať. To v konečnom dôsledku môže viesť k zníženiu odolnosti štátu a spoločnosti voči hybridným hrozbám. To sa môže prejaviť najmä znížením dôvery verejnosti v štátne inštitúcie, zvýšenou polarizáciou spoločnosti ako aj oslabením rozhodovacích procesov štátu.
B. Aké sú príklady dobrej praxe zo zahraničia?
Príkladom dobrej praxe ako budovať systém boja proti hybridným hrozbám sú severské krajiny Švédsko, Nórsko a Fínsko. Tieto krajiny prijali rôzne opatrenia na posilnenie svojej národnej bezpečnosti a odolnosti voči hybridným hrozbám, a to vytvorením rôznych koordinačných orgánov, napríklad:
Švédsko vytvorilo v roku 2022 Agentúru pre psychologickú obranu, ktorá koordinuje boj proti dezinformáciám. Taktiež vytvorilo pozíciu Národného bezpečnostného poradcu na zlepšenie koordinácie bezpečnostných otázok, ktorý má konsolidovať spravodajské informácie o hybridných hrozbách pre najvyššej úrovne rozhodovania.
Nórsko v roku 2022 založilo Národné centrum pre spravodajstvo a bezpečnosť na konsolidáciu hodnotení svojich spravodajských a bezpečnostných služieb. Toto centrum má za cieľ prepájať inštitúcie v komplexnom riešení hybridných hrozieb.
Fínsko síce nemá pozíciu národného bezpečnostného poradcu, avšak momentálne na koordináciu dohliada Úrad predsedu vlády a Situačné centrum, ktoré disponuje tzv. Hybridným tímom. Ten riadi cyklus hodnotenia hybridných hrozieb na úrovni celej vlády.
C. Aký je stav na Slovensku?
Oproti väčšine krajín EÚ začala Slovenská republika riešiť problematiku hybridných hrozieb pomerne neskoro, až v roku 2018, kedy bola prijatá “Koncepcia boja Slovenskej republiky proti hybridným hrozbám.“ Tá však iba určila úlohy pre existujúce zložky štátnej správy. Vznik nových a posilnenie už existujúcich špecializovaných útvarov umožnil až projekt financovaný EÚ v rokoch 2022 a 2023. Zlepšenie nastalo po prijatí akčného plánu v roku 2022 a Koncepcie strategickej komunikácie v roku 2023.
Aj keď každá vláda SR po roku 2018 uvádzala obranu proti hybridným hrozbám a strategickú komunikáciu ako priority vo svojich programových vyhláseniach, podpora bola viac verbálna, ako praktická. Príkladom, ako sa to prejavilo je, že jednotlivé štátne inštitúcie neaplikovali opatrenia uvedené vo verejnej verzii hĺbkovej analýzy zraniteľností štátnej správy voči hybridným hrozbám, ktoré zverejnilo MV SR v roku 2023.
Situácia sa výrazne zhoršila po parlamentných voľbách v roku 2023, a to napriek tomu, že nová vláda vláda vyjadrila zámer chrániť Slovensko pred hybridnými hrozbami. Dôvodom zhoršenia stavu je skutočnosť, že dochádza k personálnemu a odbornému oslabeniu špecializovaných útvarov a výraznému obmedzovaniu celospoločenského prístupu k budovaniu odolnosti. Uvedené s veľkou pravdepodobnosťou spôsobuje zníženie pripravenosti Slovenska brániť sa pred hybridným pôsobením.
D. Ako štát realizoval opatrenia, ktoré si sám určil?
Nasledovná tabuľka uvádza opatrenia z verejnej verzie analýzy zraniteľností a ich vyhodnotenie, založené výhradne na informáciách dostupných z otvorených zdrojov. Zhodnotenie stavu je za rok 2024.
Opatrenie: |
Opatrenie: |
Opatrenie: |
E. Ako dosiahnuť pozitívnu zmenu?
Na základe zhodnotenia aktuálneho stavu je evidentné, že Slovensko nevykonáva efektívnu strategickú komunikáciu a nemá v súčasnosti funkčný systém boja proti hybridným hrozbám. Aby došlo k zvýšeniu odolnosti Slovenska, štátnej správe dôrazne odporúčame:
riešiť otázky hybridných hrozieb a strategickej komunikácie ako štandardnú bezpečnostnú problematiku (podobne ako sa rieši boj proti terorizmu alebo kybernetická bezpečnosť), s dôrazom na nadstraníckosť a dlhodobé zachovanie odborných kapacít,
podporovať celospoločenský prístup k budovaniu odolnosti, vrátane aktívneho zapojenia občianskej spoločnosti, ktorá disponuje kapacitami a znalosťami v tejto problematike,
vybudovať špecializované útvary, legislatívne stanoviť kompetencie a konkrétne určiť zodpovednosť za koordináciu boja proti hybridným hrozbám,
nadviazať na už existujúce analýzy a implementovať už navrhnuté opatrenia,
vykonávať pravidelné podrobné a transparentné zhodnotenie stavu zraniteľností, čo prispeje k budovaniu povedomia a celospoločenskej odolnosti voči hybridnému pôsobeniu.
Článok v pdf verzii nájdete tu.